Vianoce na Slovensku

Oslavy vianočných sviatkov sa môžu líšiť nielen od krajiny ku krajine, ale aj v rámci jedného štátu, od regiónu po región. Slovensko je pritom obzvlášť dobrým príkladom, keďže mnohé regionálne zvyky spojené s oslavami Vianoc sú vskutku jedinečné. Aké napríklad ? Prečítajte si a dozviete sa spolu s nami nielen o regionálnych spôsobov vianočných osláv, ale aj o Vianociach v celoslovenskom meradle.

Štedrovečerná večera

Hovorí sa, že ak niekto vydrží počas Štedrého dňa nič nejesť až do slávnostnej večere, bude odmenený tým, že sa mu ukáže zlaté prasiatko alebo koník. Aj preto sa pôst stal bežnou súčasťou dňa pripadajúceho na 24.december.

Hoci v súčasnosti panuje medzi rodinami väčšia voľnosť v tom, čo si kto položí na svoj vianočný stôl, takmer každá slovenská rodina zachováva pri štedrovečernej večeri pár základných zvykov. V mnohých rodinách sa najprv pred jedlom pomodlia a pred samotnou večerou sa zje oblátka s medom a orechmi, aby sa týmto spôsobom od ľudí odohnali choroby a zachovalo sa ich pevné zdravie. Potom sa často rozkrojí jabĺčko a keď ukáže peknú päťcípu hviezdu, jedná sa o ďalší znak zdravia rodiny. Nasleduje prvý chod v podobe polievky, pričom najtradičnejšie je súčasťou večere kapustnica, možno sa ale stretnúť aj s hrachovou polievkou. Druhým chodom je rybacina, či už vo forme kapra, pstruha alebo rybieho filé. Spoločnosť robí rybke na tanieri zemiakový šalát alebo varené či opekané zemiaky.

Slovenská štedrovečerná večera kedysi

Skôr v minulosti bolo na Slovensku bežné nechať počas večere aj jeden tanier navyše, pre prípad, že by k rodine zrazu zavítal nečakaný hosť. Toto gesto vyjadrovalo štedrosť a pohostinnosť, pričom oboje malo patriť k hlavným motívom Vianoc. Z toho sa vlastne aj odvodzuje pomenovanie Štedrý deň. Kedysi sa tiež po hlavnom chode jedlo oveľa viac dezertov, od vianočiek cez štrúdle až po rozličné koláče z kysnutého cesta. Mnohí ľudia sa riadili snahou mať pri stole párny počet hodovníkov, keďže nepárny prinášal smolu a dôležitou zásadou bolo aj nedochádzať z izby, kde sa večera konala. Preto sa všetko potrebné nachádzalo v dosahu stola, z ktorého sa jedlo.

Po štedrovečernej večeri

Po slávnostnej večeri prichádza pre deti najobľúbenejšia časť, kedy sa niektorý z rodičov vypraví k vianočnému stromčeku aby informoval ostatných o tom, či už Ježiško zanechal pod stromčekom darčeky. Zaujímavosťou je, že skôr než sa na stromčekoch objavili ozdoby zo skla a z umelej hmoty, bola ich hlavným materiálom slama a drevo. A ak niektorý z rodičov objaví darčeky, hor sa do rozbaľovania! Následne vedú kroky väčšiny ľudí k televízoru, aby si pozreli svoj obľúbený vianočný program, keďže k obdobiu Vianoc už niekoľko desaťročí neodmysliteľne patria aj rozprávky ako napríklad Tri oriešky pre Popolušku či Perinbaba. K pekným vianočným tradíciám často patrí aj veštenie budúcnosti pomocou loďky z orechovej škrupiny a sviečky.

Silvester

Silvester je posledným dňom v roku a pripadá teda na 31.december. Podľa ľudovej slovesnosti sa z noci na Nový rok mohli k ľudom priblížiť zákerné bytosti a aby sa tomu predišlo, robil sa veľký hluk. Tento zvyk sa dodnes zachoval v trošku modernejšej forme ohňostrojov.

Traja králi

Čas vianočných sviatkov ukončuje na Slovensku práve sviatok troch kráľov, pripadajúci na 6.január. Je možné stretnúť sa s inscenáciami príchodu Troch kráľov k novorodenému Ježiškovi, kedy chlapci v úlohách Baltázara, Gašpara a Melichara chodia po domoch s hviezdou. Súčasne sa po Troch kráľoch začína ďalšie obdobie špecifických zvykov a obyčajov, tentokrát fašiangy.

Vianoce po liptovsky

Podľa tradícií sa na Liptove na Štedrý večer prikladá veľká pozornosť príprave jedál a úprave stola, aby sa tak počas nasledujúceho roka zaistila prosperita a dobrá úroda. Na stole by aj preto malo byť v nejakej forme vystavené všetko to, čo daná rodina pestovala. Obzvlášť symbolickým javom bolo jedenie strukovín a maku, potravín, ktoré sa považovali za symbol množenia a teda aj nárastu majetku. Svoje miesto si na liptovskom stole našiel aj chlieb, zapálená sviečka a  plný mešec, ktorý mal zaistiť peňažné bohatstvo. Okolo stola sa v mnohých prípadoch obtáčala reťaz, zaručujúca členom rodiny silu a vzájomnú súdržnosť. Jesť sa začínalo len čo sa zotmelo, s príchodom prvej hviezdy, preto sa občas hovorilo aj o Dohviezdnom večeri. Prvé dve oblátky boli symbolicky odložené bokom pre zosnulé duše a zvieratá rodiny a po večeri sa ľudia zahriali vareným vínkom chrúmajúc popritom orechy a jablká.  Tradične sa potom chodievalo po domoch, vyspevovalo koledy a spevákova či speváčkina námaha sa mala oceniť drobnou pozornosťou. Prvý sviatok vianočný býval naproti tomu na Liptove časom nič nerobenia, kedy len mladíci chodievali po okolí vinšovať.

Vianoce v Podpoľaní

Stredoslovenskú oblasť Podpoľania teda Detvu a okolité obce, môžeme vo viacerých smeroch považovať za svojský región a inak tomu nie je ani v súvislosti s Vianocami. O tých možno počuť prostredníctvom kolied, vystúpení folklórnych súborov, vianočných hier a rozličných hraných scénok s tematikou Vianoc a vianočných zvykov. Mäso sa na Podpoľaní jedáva až po odbití polnoci a častou súčasťou večere je okrem bežnej kapustnice a oblátok aj cesnak či opekance. Tradície sa zachovali aj pri darčekoch, okrem moderných vymožeností sa tu totiž bežne darujú aj píšťalky, výšivky či kožené tašky vyrábané priamo v oblasti.

Goralské Vianoce

Svojský spôsob prežitia vianočných sviatkov možno zažiť aj u Goralov na pohraničí Oravy a Spiša v severnom Slovensku, pri hraniciach s Poľskom. Deti tunajších obyvateľov si tiež občas pripravujú divadelné scénky, v ktorých sa venujú príbehu o narodení Ježiška a príchodu Troch kráľov. Aj tu sa večera začína typicky po zatmení a zahŕňa minimálne tucet pokrmov, medzi inými oblátky, kapustnicu a sladké jedlo zvané bobáľky s makom. Mäso sa tiež mohlo ochutnať až po odbití polnoci a podobne ako na Liptove aj u Goralov je prvý sviatok vianočný a taktiež sviatok Troch kráľov časom ničnerobenia.

Vianoce u Kysučanov

V neposlednom rade sa možno s niektorými jedinečnými zvykmi vo vianočný čas stretnúť aj na Kysuciach. Pred štedrovečernou večerou sa napríklad zapaľujú sviečky za každého člena rodiny a ten, ktorého sviečka vydrží horieť najdlhšie, bude podľa povery aj najdlhšie žiť. Mäsu sa tiež na Kysuciach vyhýbajú po celý deň. Kapustnicu tu preto nahrádza hrachová polievka a po nej sa jedáva ryba s majonézovým šalátom. Bežné je na Štedrý deň vidieť kysucké domy vysvietené do poslednej izby, keďže obyvatelia zapália svetlá po celom dome.

Ak sa ti článok páči, zdieľaj ho prosím medzi svojich priateľovShare on Facebook
Facebook
Share on Google+
Google+
Tweet about this on Twitter
Twitter
Share on LinkedIn
Linkedin

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *