Príbeh vzniku Tichej noci

Tichá noc sa za dlhé roky svojej existencie stala najznámejšou, najpopulárnejšou a najprehrávanejšou vianočnou piesňou všetkých čias. V roku 2011 ju UNESCO uznalo ako súčasť nehmotného dedičstva ľudstva a za takmer dva storočia jej existencie vznikol z tejto piesne nespočet rozličných verzií, vďaka čomu je súčasťou tradičnej oslavy Vianoc dodnes po celom svete.

Kto za vytvorením Tichej noci stál a kde k tomu došlo

Jeden z charakteristických symbolov Vianoc vznikol v Rakúsku a originálne znenie piesne pod menom Stille Nacht je tak v nemeckom jazyku. Jej slová napísal kňaz rímsko – katolíckej cirkvi a spisovateľ Joseph Mohr (1792-1848) v roku 1816 na fare v regióne Lungau, kde v tom čase pracoval. Prepokladá sa, že čiastočnú inšpiráciu mu poskytlo ukončenie napoleonských vojen a koniec nadvlády Bavorska nad Salzburgom. V texte sa okrem toho jasne odrážajú aj niektoré základné elementy kresťanskej viery.

V roku 1817 sa Mohr presunul za prácou do Oberndorfu v blízkosti Salzburgu a o rok neskôr požiadal organistu a skladateľa Franza Xavera Grubera (1787-1863) z neďalekej obce Arnsdorf, aby k jeho textu vytvoril melódiu. Mohr pieseň vytvoril pre dva hlasy doprevádzané zborom a hrou na gitare, pričom Gruber k tomu pridal tóny pripomínajúce uspávanku, ktorú matka spieva svojmu bábätku, aby ho tak upokojila a uspala. Po prvýkrát sa mala pieseň zahrať v kostole, kde práve nefungoval organ a to malo tiež prispieť k tomu, že Tichá noc sa zahrala na gitare a nie v doprovode organu.

Svet si teda mohol napokon vypočuť Tichú noc po prvýkrát na Štedrý deň roku 1818 v Kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe, čím sa zároveň predišlo aby v kostolíku skutočne nastala tichá noc v dôsledku pokazeného organu. Historka o tom ako Mohr s Gruberom slávnu koledu vytvorili sa v modernej dobe stala námetom viacerých dokumentárnych a televíznych filmov.

Šírenie Tichej noci do sveta

V nasledujúcich rokoch sa Tichá noc začala postupne spievať aj v dedinách a mestečkách okolo Obernsdorfu a ďalej za hranice regiónu sa dostala vďaka potulným spevákom, ktorí ju priniesli až na dvor rakúskeho cisára a ruského cára. V roku 1833 sa Tichá noc objavila v zborníku Štyri pravé tirolské piesne, zoskupenom literátom Augustom Robertom Friese. Na jej meno aj skladateľa sa na čas zabudlo a pesnička sa viac krát označovala jednoducho ako Tirolská ľudová pieseň a jej autorstvo bolo občas pripisované známym skladateľom ako Mozart, Beethoven či Haydn. Pôvodný text podpísaný Mohrovou rukou sa dokonca na dlhú dobu stratil a znovu objavil až v roku 1955.

Do anglicky hovoriaceho sveta sa Tichá noc dostala naproti tomu v roku 1859 vďaka prekladu farára Johna Freemana Younga, slúžiaceho v kostole v New Yorku. Tento preklad dáva do popredia tri z originálnych šiestich veršov a vytvára tak verziu, ktorá je dodnes najviac používaná. V neskorších rokoch bola pieseň postupne preložená do približne 140 ďalších jazykov z celého sveta.

Zaujímavosťou je, že Tichá noc mala prepojenie aj so svetovou históriou, nakoľko ju v roku 1914 spievali britské aj nemecké posádky počas Vianočného prímeria. Obe strany bojujúce v prvej svetovej vojne melódiu a slová piesne dobre poznali a tak ju bolo možné počuť zo zákopov v čase, keď sa vojaci dohodli na dočasnom zastavení bojov.

Po vojne sa pieseň začala hrávať v rámci vianočných rozhlasových špeciálov a k jej rozšíreniu pomohol fakt, že ju do svojho repertoáru zaradila operná speváčka rakúskeho pôvodu, Ernestine Schuman – Heink (1861-1936). V neskorších desaťročiach sa Tichej noci začal dodávať modernejší šmrnc a charakteristickú verziu nielen pre americké publikum vytvorili muzikanti ako Bing Crosby (1903-1977) či Gene Autry (1907-1998).

Na počesť oboch tvorcov piesne, teda tak Mohra, ako aj Grubera sa v tom istom kostolíku v Oberndorfe, kde zahrali pieseň po prvýkrát, dodnes konáva každoročne na Štedrý deň slávnostná omša.

 

Ak sa ti článok páči, zdieľaj ho prosím medzi svojich priateľovShare on Facebook
Facebook
Tweet about this on Twitter
Twitter
Share on LinkedIn
Linkedin