České a slovenské vianočné filmy

Vianoce sa v mysliach nás všetkých spájajú s viacerými asociáciami, hlavne sú ale časom stráveným v kruhu rodinnej pohody a spoločných aktivít. K tým okrem iného patrí aj sledovanie typicky vianočných filmov a rozprávok, ktoré sa na naše obrazovky vracajú vo vianočnom čase z roka na rok. Viaceré z nich sú skutočným synonymom Vianoc a vďaka svojej dlhoročnej tradícií nás vracajú nostalgicky do detských čias strávených s rodičmi a starými rodičmi a tak nám aj pripomínajú tých, ktorí tu s nami už nie sú. Tieto krásne česko-slovenské rozprávky o víťazstve dobra nad zlom, veselé komédie aj filmy o ľudskej šikovnosti vás počas Vianoc skrátka zahrejú pri srdci.

Tri oriešky pre Popolušku (1973)

Kreatívna verzia známeho príbehu o Popoluške sa stala veľmi populárnou nielen v Československu, ale aj za hranicami. V súvislosti s Vianocami väčšine ľudí príde na um ako prvé práve toto majstrovské dielo režiséra Václava Vorlíčka. Roztomilá Libuše Šafránková vo svojej životnej úlohe ukazuje Popolušku plnú dôvtipu a šikovnosti, ktorá to síce nemá v živote ľahké, napriek tomu sa však nádeje a svojich snov nevzdáva, aby nakoniec svoje šťastie predsa len dosiahla. Do toho jej vyhráva hudba Karla Svobodu a piesne v podaní Karla Gotta a Ivety Bartošovej. To všetko spolu do seba krásne zapadá a robí z Troch orieškov pre Popolušku vianočnú povinnosť, ktorá nenudí ani po častom a opakovanom pozeraní.

Perinbaba (1985)

Spolu s vyššie menovanou Popoluškou je Perinbabka pevnou súčasťou vianočných sviatkov a tiež celej zimy. Spomedzi slovenských rozprávok si práve ona získala najväčšiu obľubu a vďaka svojej podmanivosti prenikla do spoločnosti. Dodnes možno v zime počuť ľudí ako Perinbabu prosia, nech poskáče po perinách a poriadne nasneží. Je klasickou ukážkou toho, ako každý napokon dostane to, čo si zaslúži a ako dobro zvíťazí, zatiaľčo zlo postretne zaslúžený trest. Originálna réžia Juraja Jakubiska dodáva filmu farby a rôznorodosť a nádherná hudba z dielne Petra Hapka zase navádza tú správnu rozprávkovú atmosféru.

Bol raz jeden kráľ (1954)

Prvá farebná československá rozprávka sa síce volá Bol raz jeden kráľ, mnoho ľudí ju však pozná aj pod označením Soľ nad zlato, keďže tak sa volá rozprávka Boženy Němcovej, v ktorej sa film inšpiroval. Ako nám každé Vianoce pripomína, skutočné bohatstvo sa nemusí nutne blýskať a ak to človek preháňa so samoľúbosťou môže prísť o to, čo mu je v živote najcennejšie. Bol raz jeden kráľ utkvie v pamäti vďaka humornému scenáru a hlavne vynikajúcim hereckým výkonom. Pritom ťažko povedať, či viac v nich vyniká majster Jan Werich ako kráľ Ja I. alebo legendárny Vlasta Burian v úlohe kráľovho radcu.

Pyšná princezná (1952)

Táto čiernobiela rozprávka sa síce nachádza už v dôchodkovom veku, nič však na svojom kúzle nestráca. Pôvodný príbeh o dôležitosti lásky a poctivej práce v ľudskom živote vychádza z ľudovej slovesnosti, ktorú do písanej podoby spracovala Božena Němcová. Pyšnú princeznú Krasomilu stvárnila Alena Vránová a a kráľa Miroslava, ktorý sa ju snažil jej pýchy zbaviť, zase Vladimír Ráž. Ich láska na obrazovke sa preniesla aj do skutočného života a sobáša. Hudobný nápev kvetín „Rozvíjej sa popátko“ pozná asi každý a Pyšnej princeznej patrí medzi česko-slovenskými rozprávkami prioritné miesto aj vďaka tomu, že práve tento film bol neskôr inšpiráciou pre mnohé ďalšie. Veľkej popularite sa Pyšná princezná tešila už počas svojho premietania a vďaka tomu sa stala najnavštevovanejším filmom v dejinách Československa.

S tebou ma baví svet (1982)

Veľmi obľúbená rodinná komédia je pre nejedného z nás synonymom pohody, úsmevu a nezabudnuteľných hlášok a scén, ktorým suverénne vládne „Matýsek se posrál“. Príbeh o výlete otcov s deťmi do zasnežených hôr asi bližšie predstavovať netreba, rovnako ani herecký kolektív, z ktorého vyniká hlavne Július Satinský. V diele režisérky Marie Poledňákovej je nezabudnuteľná aj Zdena Studenková spievajúc pieseň „Sladké mámení“ a samotný nápev, ktorý dal filmu názov. S tebou ma baví svet si navyše plným právom získal titul Najúspešnejšia česká komédia storočia.

Princezná so zlatou hviezdou (1959)

Aj tento film má medzi česko-slovenskými rozprávkami svoje pevné miesto, rovnako ako si ho našiel vo vianočných programoch našich televízií. Podobne ako pár predchádzajúcich príkladov, aj Princezná so zlatou hviezdou pochádza z pera Boženy Němcovej a je unikátna v tom, že všetky rozhovory tunajších postáv sú vedené vo veršoch. Princezná Lada s tvárou Marie Kyselkové je tu nútená vydať sa zlého kráľa Kazisveta a aby sa neželanému sobášu vyhla, v prestrojení myšacieho kabátika pracuje v kuchyni princa Radovana. Ako iste viete, všetko sa dobre skončí svadbou Lady s princom Radovanom.

Pelíšky (1999)

Počas Vianoc sa však nevysielajú len rozprávky a komédie, svoje miesto si v programe nájdu aj dramatickejšie filmy. Ich najlepším príkladom z česko-slovenského prostredia sú Pelíšky. Vychádzajú z poviedok Petra Šabacha, ktoré do filmovej podoby previedol Jan Hřebejk a zahrali si v nich vynikajúci herci ako napríklad Miroslav Donutil, Stella Zázvorková či Bolek Polívka. Pelíšky divákom predstavia pred Vianocami v roku 1967 a po nich susedov, ktorí sa od seba odlišujú vo svojich politických názoroch a tiež viaceré generačné rozdiely, ktoré v oboch rodinách panujú. Vďaka svojim kvalitám sú Pelíšky považované za jeden z najlepších českých filmov a získali si viaceré významné ocenenia.

Vianočné oplátky (1977)

Slovenský film zo 70.rokov a v réžii Martina Ťapáka je postavený na rovnomennej poviedke Martina Kukučína a je jedinečnou ukážkou slovenských tradícií a folklóru oravského regiónu. Vianočné oplátky rozprávajú o novom učiteľovi, ktorý do prichádza do dediny a postupne si získava dôveru svojich žiakov aj ich rodičov. Film vracia do čias, kedy sa žilo inokedy ako dnes a medzi ľuďmi vládli iné hodnoty. Na ich pripomenutie v rodinnom kruhu sú Vianoce ideálnym časom v roku.

Rysavá jalovica (1970)

V réžii Martina Ťapáka a takisto z poviedky Martina Kukučína vznikol aj film Rysavá jalovica, ktorý si takisto mnoho ľudí spája s vianočnými sviatkami. Je príbehom o spore medzi Krtovcami a Trnkovcami, ktorý sa však napokon podarí vyriešiť a obe rodiny sa zmieria presne na Štedrý deň. Oravské prostredie, stará ľudová pohoda a geniálny Jozef Kroner sú zaručeným receptom na príjemné strávenie času pred televíziou počas Vianoc.

Cisárov pekár – Pekárov cisár (1951)

Hoci sa v slovenských televíziách cez Vianoce možno stretnúť s mnohými rozprávkami, prioritné miesta patria tým, ktoré sme už spomenuli vyššie a okrem nich ešte dvojfilmu Cisárov pekár – Pekárov cisár. Táto veselohra vychádza zo skutočných historických postáv žijúcich v časoch rakúskeho cisára Rudolfa II a z ľudovej legendy o existencii bájneho Golema obdareného nadľudskou silou. Podobne ako v prípade rozprávky Bol raz jeden kráľ aj Cisárovmu pekárovi dominuje svojím hereckým umením Jan Werich a scéna, v ktorej spieva „Ten dělá to a ten zas tohle“ sa stala najpamätnejšou z celého filmu.

Ak sa ti článok páči, zdieľaj ho prosím medzi svojich priateľovShare on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *